Španielsko
Oficiálny názov krajiny je Španielske kráľovstvo (španielsky Reino de España), ale bežne sa používa kratší názov Španielsko (španielsky España).
Španielsko je od roku 1986 členskou krajinou Európskej únie a od roku 2002 sa v nej platí eurom.
Do krajiny ročne zavítajú milióny turistov. Čím ich priťahuje? Pravdepodobne je to kombinácia všetkého typicky španielskeho - slnko, more a pláže, bohatá kultúra a história, býčie zápasy a flamenco, biele dedinky, víno, olivy a paella, moslimské paláce a obrovské katedrály, a - spomínali sme už slnko a more? Bezpochyby sú to však aj ľudia - Španielky a Španieli, so svojím optimistickým a spoločenským životným štýlom, v mnohých ohľadoch tak veľmi odlišným od toho nášho - na čom má istotne zásluhu už viackrát spomínané celoročne priaznivé počasie.
Španielsko sa nachádza sa na Pyrenejskom polostrove v juhozápadnej Európe. Na juhu a na východe je oblievané Stredozemným morom, s výnimkou krátkej pozemnej hranice s Gibraltárom, ktorý je zdrojom nezhôd s Britským kráľovstvom; na severe a severovýchode susedí s Francúzskom, Andorrou a Biskajským zálivom; a na západe a severozápade s Portugalskom a Atlantickým oceánom. Je jednou z troch krajín (s Francúzskom a Marokom), ktoré majú pobrežie v Stredozemnom mori a zároveň v Atlantickom oceáne. Hranica s Portugalskom, ktorá meria 1 214 km, je najdlhšou neprerušenou hranicou v EÚ.
Španielsko má však územia aj mimo kontinentálnej Európy. Patria mu tiež Baleáraske ostrovy v Stredozemnom mori, Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne pri pobreží Afriky, tri enklávy v Severnej Afrike - Ceuta, Melilla a menej známy Peñón de Vélez de la Gomera, ktoré hraničia s Marokom, a ostrovy a skaly Alborán, Chafarinas, Alhucemas a Perejil. S rozlohou 505 992 km2 je Španielsko druhá najväčšia krajina Západnej Európy a Európskej únie, a piata najväčšia v Európe.
Súčasní obyvatelia sa prvýkrát na Pyrenejskom polostrove objavili zhruba pred 35-tisíc rokmi. Región dostal pomenovanie Hispania približne v roku 200 pred naším letopočtom. V stredoveku bol dobytý Germánskymi kmeňmi a neskôr na juhu Maurami. Jednotnou krajinou sa Španielsko stalo v 15. storočí, po zosobášení Katolíckych Veličenstiev a dokončení stáročia trvajúceho opätovného dobývania území spod maurskej nadvlády v roku 1492. Španielsko sa rozrástlo v globálnu kolonizačnú ríšu raného novoveku, čoho dôsledkom je, že dnes vyše 500 miliónov ľudí hovorí španielsky, a Španielčina je vďaka tomu druhým najpoužívanejším materinským jazykom na svete.
Španielsko je demokraciou vo forme parlamentnej vlády pod konštitučnou monarchiou. Je to rozvinutá krajina s 13. najväčším hospodárstvom sveta. Je členom OSN, NATO, OECD a WTO.
Španielska občianska vojna a diktátorský režim
Občianska vojna v Španielsku prepukla v roku 1936. Po dobu troch rokov nacionalistická armáda vedená Generálom Franciscom Francom a podporovaná nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom bojovala proti republikánom, ktorých podporoval Sovietsky zväz, Mexiko a Medzinárodné brigády, avšak nie západné mocnosti, a to kvôli britmi presadzovanej politike nezasahovania. V roku 1939 Generál Franco zvíťazil a stal sa diktátorom.
Občianska vojna bola krutá; ako to už býva, všetky zúčastnené strany mali na svedomí množstvo zverstiev. Konflikt si vyžiadal vyše 500 000 ľudských životov. Takmer pol milióna obyvateľov z krajiny utieklo.
Frankove Španielsko bolo počas druhej svetovej vojny formálne neutrálne, ale sympatizovalo s osou Berlín-Rím-Tokyo. Jediná legálna strana počas Francovej povojnovej vlády bola Falange Española Tradicionalista y de las JONS, založená v roku 1937; bola antikomunistická, katolícka a nacionalistická. Z dôvodu Francovho nesúhlasu so súťažením politických strán bola v roku 1949 premenovaná na Národné hnutie (Movimiento Nacional).
Po druhej svetovej vojne sa Španielsko ocitlo v politickej a ekonomickej izolácii, nebolo prijaté ani do Organizácie spojených národov. To sa zmenilo v roku 1955, počas obdobia studenej vojny, keď Spojené štáty americké potrebovali zo strategických dôvodov zvýšiť vojenskú prítomnosť na Pyrenejskom polostrove, aby sa zabránilo akýmkoľvek snahám Sovietskeho zväzu presunúť sa do úmoria Stredozemného mora. V 60-tych rokoch 20. storočia Španielsko zaznamenalo nevídaný ekonomický rast, tzv. Španielsky zázrak, vďaka ktorému opäť pokročil prerod na modernú ekonomiku.
Obnova demokracie
Po Francovej smrti v roku 1975 sa Juan Carlos podľa zákona stal stal kráľom Španielska a hlavou štátu. Po schválení novej ústavy v roku 1978 a obnove demokracie sa veľká časť právomocí presunula na jednotlivé regióny a vytvorila sa vnútorná organizácia založená na autonómnych komunitách.
Zdroje: Wikipédia
-- 29. januára 2021 --